Hokej z tribúny: čo znamená zakázané uvoľnenie, postavenie mimo hry a presilovka

Hokej je rýchly šport a pre diváka, ktorý ho nesleduje každý týždeň, môže byť niekedy ťažké pochopiť, prečo sa hra náhle zastavila. Rozhodca zapíska, hráči sa zastavia, puk ide na buly a časť tribúny sa rozčuľuje, kým druhá mlčky prikyvuje. Väčšina takýchto prerušení má pritom jednoduchú logiku, ktorú sa oplatí poznať.

Ihrisko rozdelené čiarami

Hokejové ihrisko delia dve modré čiary na tri pásma: obranné, stredné a útočné. Červená stredová čiara rozdeľuje plochu na polovice a pri bránkach sú bránkové čiary. Tieto čiary nie sú ozdobou. Podľa nich rozhodcovia posudzujú, či útok prebehol podľa pravidiel, a práve pri nich vzniká najviac situácií, ktoré divák na prvý pohľad nevidí.

Pre diváka na tribúne je užitočné sledovať aj čiarových rozhodcov. Kým hlavní rozhodcovia s oranžovými pásikmi na rukávoch posudzujú najmä fauly a góly, čiaroví sa sústreďujú práve na modré a červenú čiaru. Keď jeden z nich zdvihne ruku, zvyčajne to znamená, že čaká na dotyk puku alebo na koniec akcie, aby mohol hru prerušiť.

Postavenie mimo hry

Postavenie mimo hry, bežne nazývané ofsajd, nastáva, keď útočiaci hráč prejde celým telom cez modrú čiaru do útočného pásma skôr, ako ju prekročí puk. Rozhoduje poloha korčúľ, nie hokejky. Ak má hráč jednu korčuľu ešte na čiare, v postavení mimo hry nie je. Pravidlo zabraňuje tomu, aby útočníci čakali pri súperovej bránke a nechali si posielať dlhé prihrávky.

Keď čiarový rozhodca postavenie mimo hry odpíska, hra sa preruší a nasleduje vhadzovanie mimo útočného pásma. Pre útočiaci tím je to strata výhodnej pozície, pre brániaci tím často vítaný oddych. Pri tesných situáciách si dnes rozhodcovia v najvyšších súťažiach môžu pomôcť videozáznamom, najmä ak z akcie padol gól.

Zakázané uvoľnenie

Zakázané uvoľnenie, známe aj ako icing, vzniká, keď hráč pošle puk zo svojej polovice ihriska za bránkovú čiaru súpera a nikto sa ho medzitým nedotkne. Pravidlo existuje preto, aby sa tím pod tlakom nemohol zbavovať puku jednoduchým odpálením cez celé ihrisko. Výnimkou je hra v oslabení, keď tím s menším počtom hráčov smie puk takto uvoľniť bez trestu.

Dôsledok je pre previnilý tím nepríjemný: vhadzovanie sa presúva do jeho obranného pásma a hráči, ktorí sú na ľade, nesmú striedať. Unavená päťka tak musí zostať na ľade ďalšiu akciu, a to je presne moment, keď súper často pripraví nebezpečnú šancu.

Tresty, presilovka a oslabenie

Za porušenie pravidiel, napríklad zakázané hákovanie, podrazenie alebo držanie, posiela rozhodca hráča na trestnú lavicu. Tím potom hrá s menším počtom hráčov v poli, teda v oslabení, a súper je v presilovke. Pre orientáciu na tribúne pomôže základný prehľad trestov:

• menší trest trvá dve minúty a skončí sa predčasne, ak tím v presilovke strelí gól,
• väčší trest trvá päť minút a gól súpera ho neskracuje, udeľuje sa napríklad za bitku,
• osobný trest na desať minút posiela hráča mimo hry, no jeho tím nehrá v oslabení,
• trestné strieľanie nasleduje, keď bol hráčovi nedovoleným spôsobom zmarený čistý nájazd na bránku.

Presilovky často rozhodujú zápasy. Tréneri na ne pripravujú osobitné formácie a divák, ktorý vie, že práve začala presilovka, môže sledovať, ako sa tím rozostaví do útočného pásma a hľadá voľného strelca. Rovnako zaujímavé je sledovať oslabenie. Gól strelený v oslabení patrí k najcennejším v zápase, pretože ho tím dosiahne v nevýhode.

Keď nabudúce rozhodca zapíska a hra sa zastaví, stačí sa pozrieť, kde bol puk a kde stáli hráči. Vo väčšine prípadov bude dôvod zrejmý a zápas sa bude sledovať s väčším porozumením, a možno aj s menším rozčúlením.